Od narodenia Alexandra Fleminga, ktorého objav pripravil cestu pre
vysoko účinnú prax liečenia infekčných chorôb antibiotikami, uplynie v
piatok 6. augusta 140 rokov.
Alexander Fleming sa narodil 6. augusta 1881 na farme Lochfield neďaleko
mestečka Darvel v škótskom grófstve Ayrshire v Spojenom kráľovstve.
Vyrastal v skromných pomeroch a bol jedno zo štyroch detí, ktoré sa
narodili počas druhého manželstva jeho otca. Ten mal štyri deti aj z
prvého manželského zväzku.
Základné vzdelanie nadobudol v Darvele, odkiaľ prešiel na akadémiu v
Kilmarnocku. Dosahoval výborné študijné výsledky, a tak rodina rozhodla,
že Aleca, ako volali budúceho objaviteľa penicilínu, pošlú študovať do
Londýna. Tam úspešne vyštudoval polytechnickú školu a zamestnal sa ako
úradník.
K medicíne sa Fleming dostal vďaka dedičstvu po strýkovi. Zdedené
peniaze totiž použil na štúdium lekárstva, ktoré absolvoval na
Kráľovskej univerzite v Londýne. Po skončení štúdia v roku 1906, sa
nezačal venovať lekárskej praxi, ale išiel pracovať do laboratória
Almrotha Wrighta.
Počas prvej svetovej vojny pôsobil Fleming spoločne s Wrightom vo
francúzskom Boulognesur-Mer, kde sa stretol s javom, že hlboké rany
vojakov sa niekedy vyliečili aj keď neboli dezinfikované. Usúdil, že
ľudské telo produkuje látku, ktorá pomáha telu v boji proti baktériám.
V roku 1915 sa oženil so Sarah Marion McElroyovou, s ktorou sa usadil v
Londýne a v marci 1924 sa im narodil syn Robert. Ešte pred jeho
narodením, v roku 1921, Fleming identifikoval a izoloval z telesných
tekutín enzým lyzozým, ktorý vykazoval antibakteriálne účinky. Svojim
prvým významným objavom tak dokázal, že vďaka lyzozýmu sa ľudské telo
bráni voči mnohým mikróbom.
V roku 1928 začal pracovať s baktériami stafylokoka, ktoré pestoval v
laboratórnych miskách. Keďže nerád niečo z laboratória vyhadzoval, tak
po návrate z dovolenky si na neumytých miskách s kultiváciami všimol
plesne. Jedna miska bola zaujímavá tým, že v okolí plesne sa baktérie
stafylokoka nenachádzali. Jav ho inšpiroval k pokusom s izolovaním
protibakteriálnej látky, ktorú vylučovala pleseň Penicillium notatum.
Látku nazval penicilín a po dôkladnom overení jej účinnosti uverejnil vo
februári 1929 článok v British Journal of Experimental Pathology. V
článku a neskorších správach prezentoval objavenie penicilínu ako
liečivého prostriedku proti množstvu infekčných ochorení.
Na ďalšie pokusy bola potrebná väčšia zásoba čistého penicilínu. Jeho
výrobu sprevádzali problémy a tak sa zdalo, že objav zapadne prachom. Až
v roku 1938 sa penicilínu začali venovať vedci Ernst Boris Chain a
Howard Walter Florey. Tí o tri roky neskôr odcestovali do Spojených
štátov amerických (USA), kde získali podporu na zabezpečenie výroby
penicilínu vo veľkom množstve. Nový liek začali klinicky testovať na
ľuďoch a v roku 1944 sa pristúpilo k jeho technickej výrobe. Penicilín
sa stal prevratom v liečbe mnohých bakteriálnych ochorení a pomohol
zachrániť aj tisícky ľudských životov na bojiskách druhej svetovej
vojny.
Ocenením pre všetkých troch vedcov - Fleminga, Chaina a Floreya - bola
Nobelova cena za fyziológiu a medicínu, ktorú dostali v roku 1945. Rok
predtým povýšili Fleminga do šľachtického stavu.
V roku 1948 odišiel Fleming do dôchodku. O rok neskôr zomrela jeho prvá
manželka. Druhýkrát sa oženil v roku 1953 s Amaliou Vurekovou.
Sir Alexander Fleming zomrel 11. marca 1955 v Londýne vo veku 74 rokov. Pochovaný je v katedrále sv. Pavla v Londýne.